PLATNOSŤ ZMLÚV

Pojem platnosť zmlúv súvisí s podmienkami, ktoré musia byť splnené pri ich uzavieraní. Zmluva je uzavretá platne vtedy, ak spĺňa všetky náležitosti a podmienky vyžadované právnym poriadkom na jej platné uzavretie. V opačnom prípade hovoríme o absolútnej alebo relatívnej neplatnosti zmlúv.

ABSOLÚTNA A RELATÍVNA NEPLATNOSŤ ZMLÚV

Absolútna neplatnosť zmlúv nastáva priamo zo zákona, pôsobí voči všetkým, čo znamená, že absolútnej neplatnosti zmluvy sa môže dovolávať aj osoba, ktorá nie je zmluvnou stranou. Na absolútnu neplatnosť zmluvy by v prípadnom súdnom spore súd prihliadal aj bez toho, aby ju musel účastník súdneho konania namietať.

Naproti tomu relatívna neplatnosť zmlúv nepôsobí priamo zo zákona, ale je založená na domnienke jej platnosti, čo znamená, že na relatívne neplatnú zmluvu sa hľadí ako na platne uzavretú dovtedy, kým niektorá zo zmluvných strán nepreukáže opak. Zmluvné strany môžu relatívnu neplatnosť zmluvy odstrániť po vzájomnej dohode, resp. ak sa dôvod relatívnej neplatnosti zmluvy týka jej len jednej zmluvnej strany, táto zmluvná strana môže zmluvu dodatočne schváliť, čím odpadne dôvod relatívnej neplatnosti. Osoba, ktorá nie je zmluvnou stranou sa relatívnej neplatnosti môže dovolávať len v prípade, že uzavretím relatívne neplatnej zmluvy bola dotknutá na svojich právach alebo záujmoch.

V občianskom práve platí zásada, že neplatné právne úkony (zmluvy) sú absolútne neplatné, pokiaľ ich zákon nevyhlasuje za relatívne neplatné. Prípady relatívnej neplatnosti sú v Občianskom zákonníku vymedzené v § 40a a 775. Príkladom relatívnej neplatnosti je napríklad situácia, keď sa zmluvné strany dohodnú na uzavretí zmluvy v písomnej forme, avšak zmluvu nakoniec uzavrú len ústne. Uvedenej situácii sa samozrejme môžete ľahko vyhnúť použitím našich písomných zmluvných vzorov.