ZÁLOŽNÉ PRÁVO V SKRATKE

Mohlo by Ťa zaujímať tiež

ZÁLOŽNÉ PRÁVO – ČO JE TO A AKO FUNGUJE?

Záložné právo je prostriedok zabezpečenia pohľadávky veriteľa a jej príslušenstva pre prípad, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. V prípade, ak dlžník nesplní riadne a včas svoj záväzok veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky zo zálohu. Formou uspokojenia môže byť napríklad speňaženie zálohu. Záloh ako taký však nepatrí veriteľovi, v prospech ktorého bolo záložné právo zriadené ale jedná sa o tzv. „právo k cudzej veci“. Záložné právo existuje len dovtedy, kým existuje pohľadávka, ktorú zabezpečuje. V prípade ak dlžník riadne a včas splatí svoj dlh, zabezpečený záložným právom, je veriteľ povinný vrátiť predmet zálohu späť záložcovi.

KTO JE VERITEĽ, DLŽNÍK A ZÁLOŽCA?

Záložný veriteľ je osoba v prospech ktorej bolo zriadené záložné právo,
Záložný dlžník je osoba, ktorá má voči záložnému veriteľovi dlh, ktorý je povinná plniť,
Záložca je vlastník veci, ktorá sa dáva do zálohu.

Záložca a záložný dlžník môžu, avšak nemusia byť tie isté osoby.

AKÉ POHĽADÁVKY MOŽNO ZABEZPEČIŤ ZÁLOŽNÝM PRÁVOM?

Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú, ako aj nepeňažnú pohľadávku. Pri nepeňažnej pohľadávke je dôležité, že jej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná, t.j. vyjadriteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Platí pravidlo, že jednu pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov.

ČO MÔŽE BYŤ PREDMETOM ZÁLOHU?

Záloh môže byť vec (hnuteľná i nehnuteľná), právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor avšak za predpokladu, ak sú prevoditeľné (t. j. možno ich previesť na inú osobu). Záloh môže byť aj súbor takýchto vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti.

POKRAČOVANIE ČLÁNKU POD REKLAMOU




ZÁLOŽNÉ PRÁVO MÔŽE VZNIKNÚŤ ZO ZMLUVY, ZO ZÁKONA ALEBO ROZHODNUTÍM SÚDU ČI SPRÁVNEHO ORGÁNU

Zmluvné záložné právo je vyjadrenie vôle dotknutých osôb takéto právo zriadiť. Zriaďuje sa písomnou zmluvou. Výnimku tvorí len zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec, ktorá sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním tejto hnuteľnej veci záložnému veriteľovi. Zákonné záložné právo vzniká priamo zo zákona (napr. § 15 ods. 1 a 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Ďalšími možnosťami sú súdom schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva alebo rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu o zriadení záložného práva.

PRÁVNA ÚPRAVA ZÁLOŽNÉHO PRÁVA

Základnú právnu úpravu záložného práva tvoria ustanovenia  § 151a - § 151md zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Právnu úpravu záložného práva však možno nájsť aj v iných právnych predpisoch ktoré upravujú niektoré osobitné formy záložného práva napr. záložné právo na obchodný podiel upravené v § 117a Obchodného zákonníka. V takomto prípade sa záložné právo riadi prednostne osobitným predpisom a na záležitosti, ktoré nie sú v osobitnom predpise upravené sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

SLEDUJ NÁS NA FACEBOOKU